Continuamos.. :)

tamtadaaa a sme tu opat- estonsko nas pockalo, dokonca opeknelo:) na valentina 14.2.2010 neskoro v noci ma privitalo zababusene do prekrasnej snehovej prikryvky:) ale podme pekne poporiadku:

2:50 slovensko-orava- trstena- durdinova- tazke vstavanie, nasleduju lahke ranajky, cajik a sup do limušky- sofer ocko nas s dankom vysadi na trstenskej autobuske odkial nas uz sukromnik odvaza smer ba

9:10 blava- krasna slovenska milovana vsetkymi mastami mazana- konkretne- a.s. mlynske nivy.. prvy pocit? "chce sa mi cikat"- samozrejme weecee na dolnom podlazi je zatvorene: POUZITE WC NA POCHODI. hehe vesele. tak si aspon kupim listok ked uz som dolu. pokracujeme: aka to radost- eskalatory nejdu! no parada-manfred dal zabrat- hlavne ked nikoho z okoloiducich nenapadlo ze by som potrebovala pomoc- asi vyzeram nato ze mam biceps ako švarceneger, alebo naopak chceli nechat zapracovat moje rucne a ine svalstvo:)

akcia splnena- manfred vyneseny, brmbolina ufunena-vlastne to bol vykon vystverat sa s tym nakladom a zauzlenymi nohami (nezabudajme ze este stale sa mi chce viete co:)) mierim si to smer weecee- manfred ide so mnou samozrejme- nerozlucni par lalala.

konecne: obriadena vycikana upachtena hladna sa usadzam hned vedla spiaceho uja bez domova. pozriem vlavo: dalsi spaač, kusok od neho si nejaka zienka svorne vyspevuje s radiom jeden z najnovsich hitov slovenskej popularnej sceny, o chvilku nejaky mladik vykrikuje ze on ma dnes dvadsat.. asi tolko k opisu nasej hlavnej a.s. vybalujem si v chlebe zabaleny rezen- vona domoviny mnam:) o chvilu ho vsak znova pcham do prirucnej batoziny- hlucik bezdomovcov nedaleko mna sa rychlo zvacsuje. tak si aspon vylustim tajnicku..

cas mi presiel rychlo- coskoro zdolavam s manfredom dalsie schody- tentokrat smerom dolu, uf nuf. platim euro za batozinu (akoze slovak lines mozete sa hanbit) a uz aj sedim v buse obklopena nejakymi fchansuzkymi mladikmi:)

dopucim šnicel a onedlho vystupujem na viedenskom letisku. najdem si miestecko a uz aj internetujem. po hodine a pol cakania mi otvaraju ček-in kde zistujem ze vraj enmam zaplatenu batozinu- parada- rychlo to vybavim, vypravim manfreda a vyberam sa do zony duty free. dalsie dve hodky cakat fajne..

14:25 nejak to preslo nastastie a uz sa aj veziem juchuuuu papa oosterraich, tras sa lotyssko-

hehe veru- let mam tentokrat len do rigy odkial ma ma bus dopravit priamo do parnu. cesta ktora sa javila ako jednoduchsia nakoniec vyzera o moc komplikovanejsie. najprv pol hodiny mrznutia na zastavke na lotysskom letisku, potom prevoz na hlavnu bus stanicu v rige kde sa k procesu mrznutia pridava aj pocit zmoknutych noh (čľapkanica nasa ľubezna). dalsia polhodina cakania a nastupovania a drkotania zubami.

19:20 nastastie nakoniec opustame rigu a ja sa tesim ze sa hadam konecne zahrejem:) cesta ide rychlo a ja sa coskoro ocitam v parnu.

21:45 na autobusku ma prisli vyzdvihnut katalin a siim- jeeej a hned mi aj do ruky tisnu valenstinsku čokolku mnaaam :)))

zvlastny pocit byt spat- vsetko poznam no aj tak sa na to pozeram ako vyorana mys. hlavne mi do oci biju obrovske kopy snehu- perinbabka sa tu teda vyhrala a estoncov zjavne nestve ze sa po cestach a kasovitom snehu neda poriadne prejst. aj to je estonsko.
y mi aventura estonia puede continuar :)))